Budatínsky hrad
Budatínsky hrad je historickou a architektonickou pamiatkou mesta Žilina. Najstarší stredoveký hrad vznikol na sútoku Váhu a Kysuce v 13. alebo na začiatku 14. storočia. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Plnil funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. Začiatkom 14. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, známemu pod menom pán Váhu a Tatier. V hrade sa nachádza svetová rarita- Drotárske múzeum. Jediná špecializovaná expozícia svojho druhu na svete. V okolitom parku sa zachovali pozorohodné jedince drevín až dodnes.
Hrad Strečno
Stredoveký kamenný hrad vznikol v prvej polovici 14. storočia. Hrad vznikol pôvodne ako strážny objekt pri brode cez Váh, kde sa už od začiatku 14. storočia vyberalo mýto a postupne narástol do rozmerov 165 x 61 m. Najznámejšou historickou osobnosťou, ktorá na hrade žila, je bezpochyby Žofia Bosniaková. Zomrela ako 35-ročná v roku 1644. Keď po 45-tich rokoch našli cisárski vojaci jej telo v krypte na hrade, bolo takmer neporušené. V roku 1970 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po dlhotrvajúcich rekonštrukčných prácach je sprístupnený od roku 1992.
Čičmany-Ľudová architektúra
Čičmany sú rázovitou obcou, ležiacou v nadmorskej výške 655 m v Strážovských vrchoch pri prameňoch rieky Rajčianky. Prvá historická zmienka o obci pochádza z roku 1272. Ornamentálna výzdoba domov má korene vo funkčnej ochrane dreva vápenným náterom pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi. Motívy ornamentov na domoch sú inšpirované ornamentom tunajšej výšivky. Považské múzeum v Žiline zriadilo v Čičmanoch prvú muzeálnu expozíciu v jednoposchodovom ľudovom objekte v tzv. Radenovom dome v roku 1967, kde predstavilo zamestnania, ľudový odev a ľudové umenie obyvateľov Čičmian.
Múzeum Rajec
Múzeum v Rajci vzniklo v roku 1992 a má regionálny charakter. Prírodovedná expozícia dokumentuje geológiu, faunu a flóru Rajeckej doliny. Národopisná expozícia približuje remeselnícke tradície v Rajeckej doline, osobitne rezbárstvo, garbiarstvo a kožušníctvo. Súčasťou múzea je remeselnícka dielňa s praktickými ukážkami výroby textilných výrobkov, výrobkov z prútia, slamy, šúpolia, kože a pod.
Slovenský drevený betlehem v Rajeckej Lesnej
Unikátne dielo majstra Jozefa Pekaru, rodáka z Rajeckých Teplíc. Dielo veľkosťou dĺžky 8,5 metra a šírky 3 metrov je jedným z najväčších vyrezávaných betlehémov v Európe. Majster nádherne vyrezal do lipového dreva celé Slovensko, zobrazil symbolizujúci život, kultúru, remeslá a spôsob života slovenského národa. Všetky postavy sa pohybujú, pracujú a aj zabávajú.
Lietavský Hrad
Lietavský hrad sa nachádza na strmom hrebienku medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná, v nadmorskej výške 635 m n. m. V súčasnosti je rozsiahlou a relatívne dosť zachovanou zrúcaninou. Hrad postavili po roku 1241 pravdepodobne ako administratívne a vojenské centrum. Na hrade sa zdržiavala početná posádka - 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach.
Kunerádsky zámok
Kuneradský zámok je bývalý lovecký zámok v katastrálnom území obce Kunerad vo výške cca 600 m n. m.Bol postavený v r. 1916 s nárožnými vežami, terasami a arkádami. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký zámok pre vtedajších cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Františka Jozefa a Viliama II.Pre verejnosť nie je sprístupnený, možnosť obhliadky len z vonka. Momentálne prebieha rekonštrukcia.
Bojnický zámok
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Krásny romantický zámok v kúpeľnom mestečku pochádza podľa doložených správ z 12. storočia. Dnešný romantický vzhľad získal prestavbou majiteľom Jánom Pálfym, ktorého inšpirovali romantické, francúzske a talianske stredoveké zámky. Romantizmus vidieť aj v interiéri, kde sa zachovali stropy, ešte pôvodný nábytok a obrazy. Súčasťou zámockého parku je zoologická záhrada.
Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke
Je národopisnou expozíciou v prírode v Novej Bystrici. Prioritou bola záchrana najcennejších pamiatok ľudovej architektúry z obcí Riečnica a Harvelka. Postupne sa do múzea premiestňovali obytné a hospodárske budovy, technické a sakrálne stavby z viacerých kysuckých obcí. Počas sezóny (máj – október) múzeum pripravuje pre návštevníkov kultúrne podujatia, realizuje prezentáciu múzea ako živej dediny a to chovom hospodárskych zvierat, pestovaním poľnohospodárskych plodín a živou kuchyňou jedál z minulých rokov, z dôb starých mám.
Historická lesná úvraťová železnica vo Vychylovke
Historická lesná úvraťová železnica spolu s oravskou časťou železnice tvorí bývalú kysuckooravskú lesnú železnicu. Vznikla v r.1926 a pôvodne dosahovala dlžku 110 km v kopcovitom terene. Takmer 11 km dlhý úsek železnice je v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky. Úvraťový systém so stúpaním na krátkom úseku, je jeden z dvoch jediných zachovaných v celej Európe. Súčasťou železnice je aj niekoľko exponátov, ktoré možno v areáli skanzenu nájsť v blízkosti koľajiska. V roku 2012 má dôjsť k spojeniu staníc vo Vychylovke so stanicami stojacimi na Orave. Táto horská železnica je v súčasnosti jedinou fungujúcou historickou úvraťovou železnicou v Európe, slúžila hlavne na prepravu kmeňov dreva z lesa.
Kaštieľ v Radoli
Patrí medzi najstaršie kultúrne pamiatky na Kysuciach. Najstaršie časti boli postavené na konci 16.st. Neskôr bol súčasťou zemianskeho sídla. V súčastnosti sú tu stále expozície a to Staršie dejiny Kysúc (od mladšieho paleolitu po stredovek, replika mamutieho mláďaťa a zub stoličky mamuta) a Meštiacke bývanie na Kysuciach.
